Kosičee!" Takto privítal 17. novembra svojich fanúšikov na Slovensku Britský spevák, multiinštrumentalista a skladateľ. Od momentu , kedy Sting vkročil sebavedomo na pódium s otvorenou náručou a úsmevom, bolo jasné, že práve začína koncert roka.
Už ako samotný názov tour "Back to bass" nahovára, že je to návrat k tomu, čo Stingovi ide najlepšie po niekoľkých experimentálnych odbočkách. Ak ste navštívili Stingov koncert v posledných piatich rokoch, mohli ste natrafiť na niečo neopakovateľné, jedinečné a drahé. Od obnoveného turné s The Police cez renesančnú hudbu až po symfonický orchester alebo prevedenie zimných ľudových piesní. Avšak v ten večer v Košiciach to bol ten starý známy dobre naladený Sting.
Stinga oproti minuloročnej návšteve Bratislavy s orchestrom tentokrát na pódiu podporovalo logicky oveľa menej ľudí. Konkrétne päť členná kapela, zložená z hudobníkov svetovej povesti- konkrétne dvoch dlhoročných Stingových spoluhráčov- za bicími Vinnie Colaiuta a dvorný gitarista Dominic Miller doplnených huslistom z Newcastlu Petrom Tickellom, klávesistom Davidom Sanciousom a veľmi pohľadnou vokalistkou Jo Lawry.
Zaujímavé bolo sledovať kvalitu zvuku v športovej hale, keďže v tejto oblasti trvajú rôzne predsudky. O solídnom zvuku však po prvých chvíľach otváracej piesne nebolo pochýb, Sting si doniesol svoju špeciálnu aparatúru Clair i5 system, ktorú si aj sám za pomoci zvukárov nastavil.
Koncertný setlist zostavil z éry The Police aj zo sólového účinkovania. Kto očakával v ten večer v Košiciach prvoplánovú rockovú šou, musel byť po koncerte sklamaný. Koncert až náramne pripomínal „súkromnú šou" pre 10 000 divákov. Príjemné decentné svetlá len umocňovali atmosféru. Spevák sa ponáral do vlastného prežívania. Azda toto bol jediný moment, keď sa nie každý poslucháč dokázal naladiť na priam meditačnú vlnu. Našťastie, umelecky náročnejšie momenty boli sviežo prestriedané s ľahšími.
Famózny večer otvoril melodickým hitom If I Ever Lose My Faith In You ktorý automaticky roztlieskal divákov a pokračoval najväčšími hitmi. Sting bol milý, uvoľnený, publika sa niekoľkokrát spýtal, ako sa má. Jeho spev, ako zvyčajne, bol ostrý a odolný, hodvábny na hranách, ale kamenný v jeho jadre.
Bolo vidno, že po koncertoch so symfonickým orchestrom je opäť doma. V obtiahnutom tričku, ktoré len zvýrazňuje jeho vypracované telo, v kožených nohaviciach a s basou na krku. Tak, ako mu to pristalo kedysi, pristane mu to aj teraz. Človek mal až pocit, že vidí toho istého speváka z pred 30tich rokov. Divák, ktorý očakával svojho obľúbeného speváka zostarnutého, musel byť po prvých stingových krokoch na pódiu potešený. Na svoj vek sa udržuje v obdivuhodnej kondícií. Nikto by neuveril, že pred rokom oslavoval šesťdesiatku.
Ťažké v slovenských podmienkach je zaujať divákov bombardovaných v dnešných časoch veľmi pofidernou hudbou z rádií kvalitnou jazzovou improvizáciou. Dupľom ťažšie slovenských, keďže slovenský poslucháč si -na rozdiel od zahraničných- bohužiaľ nemôže veľmi vyberať z ponuky rádií hrajúcich kvalitnú hudbu. O to sa Sting pokúsil v pätnásťminútovej netypicky upravenej Roxanne sprevádzanej jazzovým improvizovaním všetkých na pódiu a čuduj sa svete- fungovalo to, diváci sa bavili.
Fenomenálne sólové party hudobníkov z kapely a inštrumentálne trio Stinga s huslistom Petrom Tickellom a bubeníkom Vinnieom Colaiutom bol vrcholom večera, zimomriavky na celom tele na seba nenechali dlho čakať.
Koncert priniesol okrem umeleckého zážitku aj niektoré pozoruhodné a vtipné scény. Na nich bolo vidno, že hlavný aktér večera nie je len spevák, ale aj herec. Po otvorení koncertu si Sting odpil z fľaše, pozrel na ňu a skonštatoval: "vodka". Položil ju na jeho ručne robený indický stolík, na ktorej mal okrem fľaši aj čierny uterák. Tieto veci boli jedny z mála, ktoré umelec pred koncertom vyžadoval. Ďalšia zaujímavá situácia nastala ako sa Sting s jeho pokojným a podmanivým hlasom pred pieňou o dvoch líškach- The End Of the Game- snažil vysvetliť, čo znamená slovo fox.
„How do you say in your language fox? Aaaa...Lis. Ok Lis. Oh, Lisa right? Ok... Lisa", keď práve vtedy mu na pódium za nim z hľadiska priletela plyšová líška, čo s hravosťou jemu vlastnej a s dobrou náladou využil na znázornenie príbehu piesne.
Sting sa neobišiel bez prídavku ani v Košiciach. Na pódium sa vracal dokonca dvakrát. Poslucháčmi najviac otriasla orientálna Desert Rose. Legendárna skladba o ideálnej, ale v ľudskom svete nedosiahnuteľnej láske, ktorá čoraz viac kontrastuje s našou spoločnosťou. Možno práve preto je taká populárna. Pri druhom príchode zahral zrejme najväčší hit z éry The Police- Every Breath You Take. Ako sa koncert začal, tak sa aj skončil. Vďaka Stingovi bola jemná skladba Fragile, pri ktorej umelec odložil basu a zobral si akustickú gitaru, symbolickou bodkou večera.
Nás fanúšikov môžu potešiť ohlasy účinkujúcich. Sting sa nechal počuť, že ako publikum sme boli fantastickí, Peter Tickell o "dobrosrdečností ľudí v Košiciach" pridal príspevok na svoj Twitter. Darmo, na východe predsa nie sme žiadni suchári.
Ostáva už len dúfať, že ich hviezdy ešte u nás niekedy zažiaria.
Za fotografiu ďakujem Petrovi Reefemu Kováčovi- https://www.facebook.com/reefe.sk
Koncertný Set list: